V poslednej dobe dostávam od mamičiek často otázky na túto tému. Skôr ako samostatnosť pri obliekaní riešime „vyberavosť“ detí pri oblečení.
Sama som sa stretla s touto problematikou, či už v období vzdoru alebo pri obliekaní nových kúskov, dokonca topánok. Ako to zväčša býva najmä v situáciách, keď sa najviac ponáhľame, dieťa vzdoruje, že si niečo nechce obliecť alebo by najradšej striedalo dve obľúbené tričká.
Keďže spomínaná vyberavosť si na nás počká v tínedžerskom veku, posvietila som si na skryté príčiny.
Čo môže byť dôvodom bojov s oblečením?
• obdobie vzdoru
• senzitívnosť dieťaťa (highly sensitive child)
• senzorické príčiny
• diagnózy (ADHD, autizmus)
• iné (aktuálna situácia – problém, ktorý prežívajú v škôlke, škole)
Pri najmenších deťoch súvisia prejavy nespokojnosti s obdobím uvedomovania si svojej osobnosti. Ak im ponúkneme na výber napr. z dvoch variantov nohavíc alebo tričiek, rešpektujeme ich potrebu rozhodovania.
„Precitlivenosť“ na oblečenie, môže súvisieť aj s povahovou črtou detí (viac v článku https://www.krizovatkymatky.sk/blog/vysoko-citlive-deti-hschild-) s veľmi citlivým nervovým systémom. V ich prípade ide o funkčné dôvody, ktoré im na oblečení prekážajú, ako napríklad švy na ponožkách alebo svrbiace štítky. Ťažkosti mávajú aj s topánkami, či zimným oblečením, ktoré ich môže obmedzovať v pohybe.[1]
Senzorické problémy s oblečením sú špecificky spojené so zmyslom pre dotyk alebo hmatovým systémom. Takéto deti bývajú citlivé na určité typy textúr.
Senzorické problémy získavajú na vážnosti, keď začnú narúšať schopnosť dieťaťa fungovať v každodennom živote. V týchto prípadoch môže mať dieťa poruchu senzorického spracovania (SPD) alebo iné diagnózy, ako je ADHD alebo autizmus.[2]
Ak však pozorujete, že napätie vzniká v rovnakých situáciách (napríklad pred odchodom do škôlky) je zrejmé, že ide skôr o nejaký problém súvisiaci s pobytom v škôlke/ škole. Sanžíme sa o vnímanie problému v hlbšom kontexte, veľmi vhodné sú nástroje s využitím empatie a uznaním potrieb dieťaťa.
Zhrňme si niekoľko možností ako zvládnuť ťažké situácie s oblečením, resp. ako im vieme predísť:
- možnosť výberu
- spoločne zaradzovať nové kúsky oblečenia (podľa možnosti aj spoločným nákupom)
- pozorovať situácie, kedy tento problém vzniká (čo je spúšťačom emocionálneho vzplanutia)
- výber oblečenia s ohľadom na komfort (odsledovanie materiálu, ktorý môže spôsobovať ťažkosti)
- vyskúšanie si oblečenia vopred, resp. diskusia o novom oblečení (vyhneme sa tým napätým situáciám v čase, keď sa ponáhľame)
- extra trpezlivosť („Vidím, že sa cítiš frustrovaný a nič ti nepripadá ako dobrá voľba. Vyberme niečo v čom sa budeš dnes cítiť pohodlne a keď sa vrátime domov, môžeme sa porozprávať o tom, čo urobíme zajtra.“)
- sanžiť sa o udržanie vlastných emócií (ak si dieťa spojí s nejakým oblečením negatívne emócie, zapamätá si ich v negatívnom svetle „to je ten sveter, pre ktorý na mňa maminka kričala“ a nebude si ho chcieť viac obliecť)
- pribaliť im obľúbené kúsky do ruksaku (ako pripomienku toho, že viete, čo to pre nich znamená a zároveň im opať dávate možnosť vlastnej voľby)
- vcítiť sa do ich kože (zmienka o tom, že to máte tiež niekedy podobne: „je to také frustrujúce, keď nemôžem nájsť niečo na seba. Úplne ťa chápem.,“ dokáže zmierniť napätie, aby ste našli cestu k mierovému riešeniu.)[3]
A čo zafungovalo nám? Zapojila som malého odborníka na oblečenie do výberu toho môjho vo chvíli, keď som stála pred skriňou a „nemala si čo obliecť“. S radosťou sa chopil úlohy, ako vždy, keď mu zverím dôležitú úlohu. Zároveň som si pri písaní tohto článku opäť pripomenula čaro nepodmienej rodičovskej lásky. Vnímať dieťa, také aké je, aj keď ráno prestriedame zopár outfitov. Za zdanlivými vrtochmi sa totiž môžu skrývať opodstatnené dôvody.
Aj v neprehľadnej križovatke sú cenné minúty rozhodovania, doprajme si tento vzácny čas predtým než „vyštartujeme po našich deťoch“ položením jednoduchej otázky: Čo sa naozaj skrýva za takýmto postojom dieťaťa?
[3] https://www.rd.com/list/problems-getting-kids-dressed/