Komunikácia o našich pocitoch, potrebách a presvedčeniach nám pomáha byť vypočutými, pochopenými a vidieť spoza správanie naše deti a nás samých.
Expanzívne názory v rodičovstve
V uvedomelom rodičovstve nepovažujeme žiadne dieťa za zlé alebo nepsolušné. Neexistuje žiadne „zlé“ správanie, iba dieťa, ktoré má hlboké problémy vyjadriť sa a verí, že jeho potreby budú naplnené s rešpektom. Správanie dieťaťa vnímame ako najlepší pokus o uspokojenie svojich potrieb. Našou úlohou ako rodičov je pomôcť dieťaťu naučiť sa efektívne komunikovať svoje pocity a potreby, aby sa nemuselo uchyľovať k problémovému správaniu.
Empatia a zvedavosť vs. tresty a hanba
Vďaka schopnosti vcítiť sa do duševných pochodov našich detí rozvíjame ich mozog a nervovú sústavu, schopnosť prežívať silné emócie bez toho, aby na ne reagovali (všetko „zlé“ správanie je neschopnosť nášho dieťaťa vyrovnať sa so silnými a nepríjemnými pocitmi). Zároveň im poskytujeme nástroje potrebné na komunikáciu.
Ako empaticky predísť vzniku napätých situácií
Vhodnou komunikáciou dokážeme predísť alebo zmierniť emocionálne vzplanutia, nielen u detí. Zdravý odstup a emocionálnu objektivitu si zachováme, keď si uvedomíme, čo je príčinou napätia. Zväčša sú to:
- Neuspokojené potreby (napr. keď je dieťa hladné, unavené)
- Potreba rozhovoru (cyklenie sa v opakujúcich situáciách)
- Prekročenie hranice (v tomto prípade ide o správne nastavenie, odkomunikovanie hranice a samotné správanie sa po jej prekročení)
- Príliš osobná reakcia na správanie dieťaťa (tu sa opäť snažíme vnímať správanie v širšom kontexte, resp. zohľadňujeme vývojový stupeň dieťaťa)
Ako by to mohlo vyzerať v praxi? Skôr než začnete reagovať, skúste sa na krátky moment zastaviť. Získate čas potrebný na reakciu a uvedomenie si príčiny. Tým zjemníte svoj postoj a ľahšie sa spojíte so svojím dieťaťom.
Selfocoaching na záver: Čo pre mňa znamená emocionálna inteligencia?